Veronika Klučárová
Hlasovanie bolo ukončené.
v kategórii MAMA bojovníčka
934 hlasov
Veronika má za sebou ťažký príbeh. V auguste 2014 sa im narodil synček Kristián. Tehotenstvo na prvý pohľad vyzeralo byť bezproblémové. Syn sa narodil prirodzene takmer 4 týždne pred termínom pôrodu, obaja boli v poriadku. Aspoň to tak vyzeralo, bolesti chrbtice, ktoré mala počas tehotenstva však nezmizli, naopak začali byť ešte intenzívnejšie. Mesiac po pôrode prišla pre Veroniku záchranka a nasledovala hospitalizácia. Jej manžel pracoval v tom čase v Nemecku, chodieval domov na víkendy, resp. podľa možností. Počas hospitalizácie sa o synčeka starala Veronikina mama. Diagnóza znela - žlčníkové kamene, ktoré upchali žlčovody. Následkom vyšetrení dostala akútnu pankreatitídu.
Kristián mal 4. októbra krst, kde sa mala stretnúť celá rodina, aj Veronika mala dostať z nemocnice priepustku, ale nestalo sa tak. Primár chirurgického oddelenia však umožnil, že ju mohol manžel aj so synčekom navštíviť. Toto bolo poslednýkrát, na dlhú dobu, čo Veronika synčeka videla. Ešte v ten večer ju previezli na ARO, a začal sa jej boj o život. Takmer 5 mesiacov strávila v umelom spánku, za ten čas absolvovala 23 operácií brušnej dutiny, došlo u nej k multiorgánovému zlyhaniu, sepse. Čo sa mohlo, to sa u nej skomplikovalo. Jej príbuzní však vedeli, že sa k nim vráti. Tak sa aj stalo. Po prebudení bola veľmi slabá, svaly a nervy dlhým ležaním zabudli plniť svoju funkciu. Nevedela ovládať ruky ani nohy, sedieť, chodiť ani prijímať stravu. Musela sa všetko znovu učiť. V marci 2015 mohla na pár minút vidieť svojho synčeka, ale žiaľ ho nemohla držať v náručí. Veronika však bojovala. Vedela, že chodiť bude. Nikdy sa neľutovala, nikdy sa nepýtala, prečo sa to stalo práve jej. Prijala všetko, čo jej prišlo do cesty a všetkým naokolo dodávala ešte viac sily. Mala vývod z tenkého čreva, naučila sa ho ošetrovať, to bola jedna z podmienok, aby mohla v júni 2015 ísť domov. Jej 8- mesačný pobyt v nemocnici bol náročný. Po návrate domov bola veľmi slabá, nevedela sa ešte dostatočne o svojho synčeka postarať, naďalej jej musela pomáhať mama. Schválili jej kúpeľnú liečbu, ale nemohla na ňu nastúpiť hneď, pretože ju kvôli vývodu považovali za infekčnú. Kvôli tomuto posunu sa naučila zle chodiť čo jej spôsobovalo bolesť chrbtice. Napriek vyše 80% invalidite jej bol priznaný najnižší možný dôchodok. Manžel naďalej pracoval v Nemecku – hypotéka, účty, lieky, pomôcky, plienky, umelé mlieko niečo stálo.
Veronika sa veľmi snažila, netrvalo dlho a sama zvládala starostlivosť o synčeka. Po 6 mesiacoch od prepustenia z nemocnice absolvovala kúpeľnú liečbu, ktorá jej veľmi pomohla po pohybovej stránke. Jej zdravotný stav sa však začal nevýrazne zhoršovať a jej črevá boli citlivé na akúkoľvek stravu. Prišla zima a ich prvé spoločné Vianoce, ktoré strávili v nemocnici, ich synček dostal silný zápal pľúc a za pár týždňov mu bola diagnostikovaná astma. Veronika sa rozhodla, že už nič nenechá náhode a napriek tomu, že jej lekári zachránili život, začala študovať informácie o strave a chorobách. Dnes ich syn je zdravý a po astme ani stopy. Úpravou jedálnička prešla celá rodina. Veronike to vrátilo nádej na nový život. Zelené dary našej Matky zeme (mladý zelený jačmeň a chlorella výnimočnej konkrétnej značky) ako ona hovorí, jej vrátilo novú krv do žíl.
Dnes je tu so svojou rodinou, aj keď pacienti s jej diagnózami nemajú veľmi perspektívne vyhliadky do budúcnosti. Má lepšiu kvalitu života, ako keď bola zdravá, je stále usmievavá.
Lekári, ktorí ju liečili hovoria o nej, že je to zázrak. Áno je, a okrem nej majú doma ešte jeden zázrak. Dcérku Aurelku. S manželom vždy chceli mať viac detí. Po jej chorobe boli vďační, že majú syna Kristiánka. Predpoklad na ďalšie tehotenstvo bol minimálny, i keď lekári ju utešovali. Absolvovala ešte 24.operáciu, ktorú jej anestéziológovia veľmi neodporúčali, ale zvládla to.
Ani nie rok od operácie Veronika otehotnela. Bol to pre nich šok, teda hlavne pre jej manžela, lebo sa o ňu veľmi bál. Druhýkrát už nechcel zažívať boj o jej život. Ona neváhala ani chvíľu. Od začiatku vedela, že bude bojovať o život ich druhého bábätka, rovnako ako lekári vybojovali ten jej. Druhému bábätku lekári nedávali žiadne šance, dokonca veľa vyšetrení Veronika absolvovala až po ukončenom prvom trimestri, nebol predpoklad, že to tak ďaleko dotiahne. Zobrala však aj svoje tehotenstvo do svojich rúk, našla si lekára v Českej republike, ktorému dôverovali od prvého stretnutia. Dôvera spočívala v tom, že ich vopred o všetkých možných scenároch informoval a neschovával sa za nejasné a zmätočné informácie. Tehotenstvo bolo viac menej bezproblémové, až na fakt, že od 28. týždňa musela Veronika ležať, odmietala hospitalizáciu. Syn Kristián mal už v tom čase 3 roky, ale nevzali ho do škôlky. Takže okrem ležania, sa starala aj o neho. Manžel jej pomáhal ako vedel a mohol (medzitým už z Nemecka odišiel a našiel si prácu v Bratislave). Všetko zvládli. Dcérka sa narodila prirodzene v 39. týždni, Veronika jej dokonca prestrihla aj pupočník a zo sály odišla po svojich. Ani po jej narodení to nebolo jednoduché, bola menšia, pomaly priberala a nátlak od detskej pediatričky bol veľmi veľký na umelé dokrmovanie. Veronika to odmietla, lebo dcéru chcela dojčiť. Vnímala jej potreby a nevidela dôvod na umelé dokrmovanie. Dnes má dcérka Aurélia 2 roky a 9 mesiacov. Veronika má stále veľa energie a stále na niečom pracuje.
„Moja manželka má môj obdiv, nevzdáva sa. Našu rodinu chráni a je nám veľkou oporou. Vďaka chorobe inak vníma svet, hodnoty. Nerobí veci, pretože sa tak robiť majú, ale robí veci tak, aby to bolo v súlade s jej presvedčením. Vďaka jej vnímaniu, máme doma domov. Ja mám v nej obrovskú oporu, a zároveň som rád, že ak má ťažké chvíle, práve ja môžem byť pre ňu oporou. Viem, že mám úžasnú ženu, ktorá chorobu prijala ako výzvu a nie ako trest. Každá fáza jej zmeny bola v našom živote náročná, ale veľa nás naučila. Manželka našla v sebe množstvo tvorivosti v kuchyni a iných oblastiach. Vďaka jej tvoreniu v kuchyni máme každú chvíľu pochúťky na stole. Venuje sa raw koláčikom a tortičkám, a momentálne nás zásobuje vynikajúcimi zdravými čokoládkami. Svoju vášeň plánuje v blízkej budúcnosti ponúkať aj profesionálne. Aby toho nebolo málo, svoje skúsenosti a rady posúva ďalej. Je tu vždy pre všetkých, ktorí majú záujem zmeniť svoj život. Pre mňa je tým najsilnejším človekom akého poznám. Má môj obdiv a veľkú úctu. Možno práve jej príbeh bude inšpiráciou pre tie mamičky, ktoré potrebujú motiváciu, že vždy je spôsob ako sa dostať zo začarovaného kruhu von.“ vyjadril sa manžel Michal.
„Som vďačná za chorobu, aj keď priniesla veľa bolesti, je to jedna z tých najlepších vecí, ktorá ma v živote postretla!“ dodala Veronika.