Foto 2

Monika Batková

Hlasovanie je možné 1x za 24h z jedného zariadenia.

v kategórii MAMA bojovníčka

411 hlasov

Monika je jemná, vnímavá a priateľská žena, akú by ste určite chceli za najlepšiu kamarátku. Po živote v Petržalke sa pred 10 rokmi usadili s mužom, a dnes už troma deťmi na samote pod lesom. Žijú ten život z knižky, ktorú čítate večer deťom pred spaním. Na čistinke pri lese, kde sa pri domčeku pasú kone, a kam sa pri západe slnka príde pozdraviť srnka.  Ale žiaden z našich svetov nie je len ideálny.

Monika zvádza viacero bojov. Bojuje s hlinou, ktorú pretvára na krásne keramické veci. Zápasí s prostredím, ktoré je nádherné, ale život v ňom nie je vždy ľahký. A do tretice s chronickým ochorením kože - psoriázou, ktorá ju prenasleduje od detstva – od jej 5 rokov.

Od 9. rokov každý rok cez prázdniny chodila na mesiac na liečenie do Smrdákov, neskôr do Trenčianskych Teplíc. V puberte sa stav choroby ešte zhoršil čo na sebavedomí nepridalo. Druhé rapídne zhoršenie prišlo po jej druhom pôrode, ktorý bol pre ňu stresujúcejší ako predchádzajúce. Na jar, keď kvitne príroda, zobúdza sa aj jej pokožka - so svojim neduhom. Neskôr využíva slnečné lúče, ktoré pokožke pomáhajú dostať sa do kľudu.

„Vyskúšala som už množstvo vecí.  Výborná je fototerapia. Vyhodila som už veľa peňazí za rôzne kozmetiky, ale nemám pocit, že by reálne niečo zmenili. Ale čo funguje úplne najviac, je nechať pracovať vlastnú imunitu tým, že sa vyhýbaš stresu. Myslím, že so stresom to mám “vedecky otestované”. Keď som bola 4 roky iba doma s deťmi, nebol tu ten bežný každodenný stres, žila som v časovej slobode. Pre moju pokožku to bolo najkľudnejšie obdobie. Akonáhle som nastúpila do práce, ktorú mám ale veľmi rada, je opäť psoriáza mojou súčasťou. No ale nevzdávam to, stále hľadám spôsob, ako sa od mojej „životnej” kamošky psoriázy už navždy odlúčiť :)“ dodala Monika

Na samote, kde žijú pribúdajú zvieratá, výsadba stromov, plodín a toto ich rodinné hospodárenie prináša  zdravé domáce produkty pre celú  rodinu. Ale aj veľa práce.

Čo je na živote v prírode to najťažšie, a čo má najradšej?

“Najradšej tu mám svoju rodinu. No a potom ticho a kľud. Chvíle, keď len tak hľadíš na stádo pasúcich sa zvierat, let vtákov a pocit, že som niečo urobila preto, aby moje deti žili v lepšom, zdravšom prostredí. Mojim koníčkom je práca s hlinou a výroba keramiky. Tam je moja dávka kľudu, a odbúravania stresu. Moju keramiku vyrábam s láskou a veľkou radosťou. Energia, ktorú v sebe má, by som želala zažiť každému. Postupne som sa naučila rôznym technikám, sčasti som už „pokorila” aj hrnčiarsky kruh. Tá dávka adrenalínu, po otvorení pece, nazrieť, či sa výrobky podarili. Tento pocit z hliny majú určite aj deti, keďže s nimi pracujem aj počas letných  táborov na našej farme. Organizujeme aj školské výlety, kde z jednou činností je práve hrnčiarstvo. Deti si vychutnávajú okamžiky, keď sa im beztvará hmota, mení na ozajstný pohár či misku. V keramike je vždy čo objavovať, vytvoriť niečo nové a to ma priťahuje najviac." pokračuje Monika