Andrea Pomšárová
v kategórii MAMA podnikateľka
801 hlasov
Andrein príbeh sa začal v roku 2017. Netrpezlivo s mužom čakali, kedy sa im narodí ich synček Sebastián. „Ja som dosť neposed, a tak som si v deviatom mesiaci sadla za stôl, a na maminom šijacom stroji som začala šiť prvé obliečky a mantinel pre nášho drobca. Už vtedy som mala založenú stránku na sociálnej sieti, kde som vešala svoje maľby, keďže som umelecká duša a aj moja vyštudovaná škola je s umeleckým zameraním. Vždy ma to ťahalo k ručným prácam.“ hovorí o sebe Andrejka.
Jej manžel jej poradil, aby to, čo ušije zverejňovala na sociálnej sieti. Najskôr sa jej začali ozývať kamarátky, či by ušila aj pre ne. Postupne to začala zdieľať a všetko nové čo ušila pre svojho synčeka, ušila aj pre pár ďalších detičiek. Čo zarobila, to investovala do nových látok, nových strojov a vybavenia. Netušila však, kam sa to celé posunie. Keby jej vtedy niekto povedal, že bude mať svoj web a vlastnú dielňu a toľko veľa spokojných zákazníkov a spoluprác s celebritami, asi by ho vysmiala. Dnes je tomu tak.
„Keď sa obzriem späť na začiatky značky KAdesign, vidím za sebou neskutočné množstvo tvrdej práce, prebdených nocí, investovaného času, preplakaných chvíľ a neskutočné množstvo odhodlania, vďaka ktorým môžem povedať, že si teraz naozaj plním sen. Povedala by som, že byť matkou podnikateľkou vystihuje veta: Najviac makaj, keď sa šéf nepozerá. Ale bavilo ma to veľmi, a to ma motivovalo pokračovať a zlepšovať sa. Najviac ma motivovala predstava toho, že by som sa už nemusela po materskej vrátiť do normálnej práce.“ vyjadrila sa Andrejka.
Keď už toho bolo na ňu príliš veľa, našla si výpomoc. V tomto období sa naučila veľa. Tvrdí, že nie je veľmi vodcovský tip, a preto sa s manželom rozhodli, že budú pracovať spolu. Ich syn práve začal chodiť do škôlky, a firma už pekne napredovala. Začali plánovať stavbu domu a vlastnej dielne. Prišla ale druhá vlna korony. Objednávok veľmi ubudlo, po novom roku nechodili takmer žiadne. Keďže mali rozostavaný dom aj s dielňou, a hypotéku, nemohli sa spoliehať len na túto firmu. Rozhodli sa preto, že si manžel nájde prácu, a ona firmu bude musieť zvládať sama. „Priznám sa, že vtedy som mala veľmi ťažké obdobie, myslela som si, že to vôbec nezvládnem. Ale stále som mala istotu, že ak by prišlo k tomu, že bude treba niekoho ďalšieho na výpomoc, už budem vedieť ako sa vyhnúť chybám, ktoré som spravila v minulosti. Dnes pracujem už tri mesiace úplne sama, synček chodí pravidelne do škôlky, muž chodí do práce, a ja? Ja si užívam každý jeden deň. Ráno sa zobudím, dám si kávičku, so synčekom si dáme spoločné raňajky, vystrojím ho do škôlky, vrátim sa domov a sadnem za stroj a tvorím, šijem a pracujem na počítači. Robím si všetko sama. Komunikujem so svojimi zákazníčkami, spracovávam objednávky, vystavujem faktúry, objednávam materiál, strihám si látky na objednávky, šijem ich, plním, dokončujem, fotím, balím a odovzdávam kuriérovi. A vždy, keď vyzdvihnem Sebíka zo škôlky, tak si užívame deň, až kým nepríde náš tatino z roboty, aby sme si zakopali futbal na ihrisku pri dome. Už sa nevieme dočkať nášho vysnívaného domčeka. A ja sa neviem dočkať tej dieľničky, na ktorú sa budem pozerať každé ráno pri pití kávičky zo svojej terasy, a budem premýšľať, aké krásne výbavičky budem v ten deň pre vaše bábätká šiť.“ krásne uzavrela svoj príbeh Andrejka.