Eva Mészarosová - víťazka kategórie MAMA bojovníčka

v kategórii MAMA bojovníčka

18119 hlasov

Evka pochádza z Bratislavy, no už devätnásť rokov žije s rodinkou v Dunajskej Strede. S manželom Romanom majú štyri úžasné deti. Hoci ich výchova nie je vôbec jednoduchá, štyridsaťjeden ročná pani Eva sa nesťažuje. „Simonka má 20 rokov, má mentálnu retardáciu I. stupňa a pervazívnu vývinovú poruchu - autizmus. Navštevuje špeciálnu strednú praktickú školu. Mentálne je na úrovni osem ročného dieťaťa a jej zdravotný stav si vyžaduje starostlivosť 24/7,“ objasňuje Eva. Jej druhé dieťa Roman Adam má osemnásť rokov, chodí na strednú školu a budúci rok sa z neho stane maturant. Po Romanovi Adamovi pribudol do rodinky Nicolas, ktorý má dnes sedemnásť. „Medzi jeho diagnózy patria aj ťažká forma autizmu, mentálna retardácia III. stupňa a detská mozgová obrna. Jeho príchod na svet bol zdĺhavý a komplikovaný. Možno aj to sa podpísalo pod jeho zlý zdravotný stav. V pôrodnici sme boli o niečo dlhšie, kvôli silnej novorodeneckej žltačke,“ vysvetľuje Eva. To, že nielen so Simonkou, ale aj s Nicolaskom nie je niečo v poriadku si rodičia všímali postupne ako rástli. Nicolas sa neskoro posadil, nechodil štvornožky, prvé kroky urobil až v 16.mesiacoch. So súrodencami ani s inými deťmi sa nehral, vystačil si sám so šnúrkami od topánok a s kolieskami z autíčok. „Žiadne z bežných detských hračiek a hier ho nezaujímali. Nicolas trpí celkovou inkontinenciu VI. stupňa a je plienkovaný. Nevie rozprávať a dorozumieva sa len hlasným škriekaním a pišťaním. Je dezorientovaný v čase a aj priestore a vzhľadom k tomu, že je chvíľami veľmi agresívny, so sklonmi k sebapoškodzovaniu - kúše sa, trhá si oblečenie, bije sa... treba ho nepretržite strážiť,“ popisuje realitu Eva. Nicolas je úplne nesamostatný a pomoc potrebuje aj pri úplne bežných činnostiach akými sú kŕmenie, obliekanie, hygiena...Najmladšia Evina dcérka Eva Alexandra má trinásť rokov a je ôsmačkou na základnej škole. Osud sa s touto skúšanou rodinkou pohral znova pred dvoma rokmi. Koncom prázdnin totiž najmladšia dcérka utrpela na kúpalisku ťažký úraz chrbtice. Z pohotovosti ju previezli priamo do Bratislavy na Kramáre. „Nám – rodičom pred prevozom povedali len to, že jej stavec prepichne miechu a ochrnie,“ v ten moment sa Eve prehral dcérkin život pred očami a pocítila neopísateľný strach a bezmocnosť. Našťastie sa zlé prognózy nepotvrdili a po pár dňoch pacientku z nemocnice pustili do domácej liečby. Vyše 6 mesiacov Evka doma, len ležala a bola na domácom vyučovaní. Jej pohyb bol obmedzený len na pravidelné kontroly a neinvazívne zákroky u neurochirurga v Bratislave a v Rakúsku. Keď konečne nastúpila do školy po 4.dňoch zaviedli dištančné vyučovanie, ktoré je v takejto rodinke zvládnuť naozaj náročné. Štyria školáci v štyroch rôznych školách. Evu trápi, že malá Evička aj po dvoch rokoch po úraze nemá chrbticu úplne v poriadku. Nepravidelné bolesti sa vracajú, veľa vecí, ktoré predtým mala rada, nemôže – bicyklovanie, kolektívne športy... Vzhľadom na zdravotný stav detí sa Evka musela vzdať práce chemickej laborantky a ostať na opatrovateľskom príspevku. No nelamentuje a nevníma svoj život ako obetu. „Všetko, čo pre deti robím, robím s láskou a rada,“ tvrdí a dopĺňa, že aj ona potrebuje relax a potrebnú psycho - hygienu. Vo vzácnych chvíľach voľna, po nociach, keď už deti spia sa venuje hand made. Vtedy vypne hlavu a pracujú len ruky.