Vanda Trnovcová - finalistka

v kategórii MAMA bojovníčka

3329 hlasov

Keď mal malý sedem mesiacov a dcérka málo cez dva roky, prišla do našej rodiny nemilá správa. Po siedmych rokoch sa mi vrátila rakovina. Medzi septembrom a októbrom som absolvovala 4 operácie. Prvé dve som ešte bojovala za kojenie a zvládala bolesti na paralene, aj keď kojenie s nasogastrickou sondou bola výzva a odsávanie mlieka po operácii bez možnosti posadiť sa, tiež. Výsledky z histológie však vždy vyšli veľmi nepriaznivo a nakoniec to neostalo len pri odstránení nádoru, ale bola potrebná ďalšia transplantácia jazyka s odstránením 4 zubov a časťou sánky. Vedela som už, do čoho idem a že to nebude jedoduché. Dnes je však medicína pokročilejšia a zvládli ma zoperovať z minulých 16 hodín za 12 a pol hodiny. Avšak, čo čert nechcel, ocitla som sa medzi percentom pacientov, ktorým sa transplantát neujal a museli ho odstrániť a zvyšok jazyka poprišívať, ako to len bolo možné. Po prebudení som prakticky nevedela rozprávať. Komunikovala som zvukmi asi ako v pravekých kultúrach. Pocit, že máte prišitý jazyk, je veľmi nepríjemný a nehovoriac o tom, že som nebola schopná prehltnúť ani vodu.

Doba Covidová, návštevy zakázané a tak som sa celé dva týždne trápila v nemocnici sama, mysliac na môjho drobčeka, ktorého som zo dňa na deň musela odstaviť, na dcérku, ktorá už si veľmi citlivo uvedomovala, že maminka je chorá a postrádala jej prítomnosť a na manžela, s ktorým sme mali veľké plány počas materskej cestovať a chodiť s deťmi po horách a nechala som mu na krku dve mini deti. Zvládli sme aj odlúčenie v decembri, kde mi bola zavedená hadička do žalúdka, aby som prežila ožiare a vedela do seba dostať stravu a aj silný zápal obličky, ktorý nás odlúčil na ďalšie tri týždne. Pustili ma na reverz deň pred Vianocami. K tomu sa pridal aj zápal ústnej dutiny, rany ešte neboli dobre zhojené a tak som celý december a až do polky januára nemohla prijímať absolútne nič cez ústa, len vodu. Vôňa vianočnej kapustnice, ryby, medovníkov šteklila môj nos a trápila moje pozostalé chuťové bunky 😀 ale človek, keď musí, vydrží veľa. Schudla som 16 kíl, vďaka bohu za popôrodné kilá navyše a vďaka bohu za hadičku v žalúdku. Len vďaka nim som prežila náročné obdobie ožarovania.

Najväčšia vďaka však patrí mojej rodine. Obrovskej opore môjho manžela, ktorý dokonale zvládol nie len rolu otca, ale aj chýbajúcej matky a nemalej pozornosti sa ušlo aj mne 😊 keď máte oporu v rodine, máte všetko, čo potrebujete.

Viluško mi už odpustil, že som ho malinkého opustila a po 16 mesiacoch ma konečne pasoval titulom MAMA, Timuška si hovorí, že je najlepšia bylinkárka na svete a zbiera mi nechtík, vraj aby som sa už konečne vyzdravela a už nikdy neochorela. 

A mne teda neostáva nič iné, len sústrediť sa na moje zotavenie a spolu s deťmi sa nanovo učím jesť, prehĺtať a rozprávať 😀