Katarína Vajčiová

Pre svojho syna by dokázala nemožné

Katka prežila so svojím 5-ročným synom Filipkom celý rok 2023 v nemocnici. Dovtedy bol Filipko veselý a zdravý chlapec. Potom však prišlo sedem cievnych mozgových príhod, ktoré zmenili ich život. Nasledovali mesiace strachu, bolesti, neistoty, záchraniek, vyšetrení a otázok bez odpovedí. Filipko bojoval o život. Dnes má 8 rokov.

Keď ho vo februári 2024 priviezli domov, jeho stav bol veľmi vážny. Lekári vtedy nevedeli povedať, či bude žiť ešte niekoľko mesiacov alebo do konca roka. Filipko však svoj boj nevzdal. Dnes je stále medzi nami a aj vďaka svojej mame robí malé pokroky – začal sa usmievať a otáčať hlavičkou.

Filipko zostal úplne odkázaný na pomoc druhých. Je ležiaci, nekomunikuje, prijíma stravu cez PEK a dýcha cez tracheostómiu. Jeho diagnózou je vaskulitída centrálnej nervovej sústavy spojená s epilepsiou.

Katka sa stala jeho najväčšou silou. Každý deň s ním cvičí, rehabilituje, masíruje ho, stará sa o jeho hygienu, kŕmenie a všetky náročné zdravotné úkony. Naučila sa používať prístroje a zvládať postupy, ktoré si vyžadujú veľkú odvahu a silu. Robí všetko preto, aby Filipko napredoval a mal čo najkvalitnejší život.

Spolu s manželom založili pre Filipka občianske združenie, hľadajú nové možnosti rehabilitácie a zabezpečujú mu potrebnú starostlivosť. Veľmi jej záleží na tom, aby Filipko nebol iba zatvorený doma. Chce, aby chodil von, stretával ľudí, vnímal svet okolo seba a získaval nové podnety.

Kým nemali špeciálne auto, Katka sama prenášala 30-kilogramového ležiaceho syna medzi posteľou, kočíkom a autom, aby mohol absolvovať školu a rehabilitácie. Je drobná žena, no dokázala neuveriteľné veci.

Popri tom všetkom sa Katka snaží venovať aj svojej 6-ročnej dcérke Laurinke. Chodia na bicykle, na tenis, maľújú spolu, vyrábajú drobnosti z hliny. Učí ju milovať bračeka, prihovárať sa mu, chytiť ho za ruku a byť jeho súčasťou. Napriek obrovskej záťaži sa snaží byť mamou pre obe svoje deti.

Katka aj jej manžel chodia do práce a keďže im štát ani po dvoch rokoch neschválil opatrovateľku ani asistenta, sama zaučila pani, ktorá sa o Filipka stará počas jej neprítomnosti.

Po dvoch rokoch každodenného boja má aj ona zdravotné problémy, no nevzdáva sa. Za svoje dieťa bojuje ako levica. Je to žena s veľkým Ž a mama s veľkým M.

Kto z nás si dokáže predstaviť, čo prežíva matka, ktorá videla svoje dieťa prežiť sedem mozgových príhod, každý deň drží jeho ruku, stará sa o jeho potreby a hľadá nové možnosti, ako mu pomôcť?

Toto dokáže len mama bojovníčka.

Príbehy takýchto matiek si zaslúžia obdiv, uznanie a podporu.